Odkiaľ sa v našich hlavách berú také pochmúrne myšlienky? Vo väčšine prípadov ide o psychologické postoje – akési miniprogramy v našom mozgu, ktoré fungujú na pozadí a znova a znova preberajú kontrolu nad naším správaním, myšlienkami a psycho-emocionálnym stavom.
Koncom minulého storočia dvaja psychológovia Aaron Beck a Albert Ellis vydedukovali niekoľko takýchto postojov, ktoré v človeku programujú maladaptívnu funkciu a my vám o nich povieme. Dáme vám tiež niekoľko tipov, ako reštartovať váš „systém“ a vyčistiť ho od myšlienkového odpadu.
- Orientácia na katastrofu
Z nejakého dôvodu ste si nepochybne istí, že sa vám určite stane niečo nepríjemné. Nepríjemné natoľko, že sa s tým neviete vyrovnať. Alebo že kvôli tomu sa váš život niekde pokazí. A všetko, čo ste robili dlhé roky, sa zmení na popol.
Samozrejme, nikto nie je imúnny voči rôznym nepríjemným situáciám. Ako s tým teda bojovať? Odstráňte slová „nočná mora“ alebo „katastrofa“ zo svojho slovníka. Prestaňte dramatizovať. Pozerajte sa na budúcnosť z pozícií, ktoré sú bližšie k realite. Nikto vám nebráni pripraviť sa na najnepriaznivejšie výsledky. Ešte lepšie je, ak máte v hlave, aj keď nie úplne pripravený, nejaký akčný plán. Hlavná vec je menej preháňať.
- Nastavenie predpovedať
Všetci ľudia rôzne myslia na svoju budúcnosť. A často si vytvárajú rôzne predpovede. Spravidla väčšinou negatívne. S týmto postojom sa nevedome a zároveň vedome programujete na zlyhanie. Je to trochu podobné ako pri predchádzajúcom bode, ale je tu rozdiel. Spočíva v tom, že v predchádzajúcom prípade môže byť zlyhanie výsledkom vonkajších faktorov, ale tu sú iba vaše činy. Navyše sa tohto postoja môžete zbaviť tak, že si premyslíte všetky faktory, ktoré môžu ovplyvniť priebeh vašej budúcnosti, ako aj to, ako to môžete ovplyvniť. A prestaňte sa podceňovať.
- Zovšeobecnenie myslenia
Mnohí majú tendenciu robiť závery, často zaujaté, na základe jednej epizódy svojho života. Určite bol moment, keď sa vám niečo nepodarilo na prvýkrát a hneď ste pokojne spustili ruky. Skúšali ste to znova a znova a znova. Z týchto troch pokusov dva nevyšli a jeden sa dal viac-menej vydržať. Na základe týchto epizód ste vyvodili jeden univerzálny záver: Vždy zlyhám.
Ak s týmto nastavením nič neurobíte, nie ste ďaleko od predchádzajúceho bodu. Takže počúvajte: snažte sa venovať pozornosť každému prípadu zvlášť. A potom sa vo vašom čiernom pruhu objavia biele škvrny. A nezabudnite prehrať si svoje fiasko v hlave a sľúbiť si, že to skúsite znova.
- Perfekcionistické myslenie
Samozrejme, snažiť sa, aby bolo všetko dokonalé, je dobré a chvályhodné. Nemali by ste však seba (a zároveň ostatných) úmyselne vháňať do tohto myslenia. Zmýšľanie pre perfekcionizmus je nám vštepované od raného detstva: „Musíš študovať len na jednotky“ alebo „Musíš získať zlatú medailu, resp. prvé miesto.“ A všetko sa nesie v rovnakom duchu.
U detí sa tento postoj nazýva aj syndróm vynikajúceho študenta. Myslite však na to, že nielen raz príde chvíľa, keď nebudete môcť robiť svoju prácu úplne dokonale.
Skúste sa ho preto tohto myslenia zbaviť nasledujúcim spôsobom: stanovte si takpovediac nižšiu hranicu, aby ste svoju prácu robili dobre a začnite od nej, postupne zručnosť zdokonaľujte.
